Daniel Capítulo 6
דָּנִיֵּאל
¿Por qué motivo lo envías?
- 1וְדָרְיָ֙וֶשׁ֙ (מדיא) [מָֽדָאָ֔ה] קַבֵּ֖ל מַלְכוּתָ֑א כְּבַ֥ר שְׁנִ֖ין שִׁתִּ֥ין וְתַרְתֵּֽין׃Vedaryavesh mada’á kabel maljutá kevar shenín shitín vetartéinY Daryávesh el medo recibió el reino, siendo de unos sesenta y dos años de edad.
- 2שְׁפַר֙ קֳדָ֣ם דָּרְיָ֔וֶשׁ וַהֲקִים֙ עַל־מַלְכוּתָ֔א לַאֲחַשְׁדַּרְפְּנַיָּ֖א מְאָ֣ה וְעֶשְׂרִ֑ין דִּ֥י לֶהֱוֺ֖ן בְּכׇל־מַלְכוּתָֽא׃Shefar kodam daryávesh vahakim al-maljutá la’ajashdarpenayá me’á ve’esrín di leheón bejol-maljutáPlugo ante Daryávesh establecer sobre el reino a ciento veinte sátrapas, para que estuvieran en todo el reino.
- 3וְעֵ֤לָּא מִנְּהוֹן֙ סָרְכִ֣ין תְּלָתָ֔ה דִּ֥י דָנִיֵּ֖אל חַֽד־מִנְּה֑וֹן דִּֽי־לֶהֱוֺ֞ן אֲחַשְׁדַּרְפְּנַיָּ֣א אִלֵּ֗ין יָהֲבִ֤ין לְהוֹן֙ טַעְמָ֔א וּמַלְכָּ֖א לָֽא־לֶהֱוֵ֥א נָזִֽק׃Ve’ela minehon sarjín telatá di daniyel jad-minehón di-leheón ajashdarpenayá iléin yahavín lehon tamá umalká la-lehevé nazikY sobre ellos, tres ministros, de los cuales Daniel era uno, para que estos sátrapas les rindieran cuentas, y el rey no sufriera perjuicio.
- 4אֱדַ֙יִן֙ דָּנִיֵּ֣אל דְּנָ֔ה הֲוָ֣א מִתְנַצַּ֔ח עַל־סָרְכַיָּ֖א וַאֲחַשְׁדַּרְפְּנַיָּ֑א כׇּל־קֳבֵ֗ל דִּ֣י ר֤וּחַ יַתִּירָא֙ בֵּ֔הּ וּמַלְכָּ֣א עֲשִׁ֔ית לַהֲקָמוּתֵ֖הּ עַל־כׇּל־מַלְכוּתָֽא׃Edayin daniyel dená havá mitnatsaj al-sarjayá va’ajashdarpenayá kol-kovel di ruaj yatira beh umalká ashit lahakamuteh al-kol-maljutáEntonces este Daniel se distinguía por encima de los ministros y los sátrapas, por cuanto había en él un espíritu extraordinario, y el rey pensaba establecerlo sobre todo el reino.
- 5אֱדַ֨יִן סָֽרְכַיָּ֜א וַאֲחַשְׁדַּרְפְּנַיָּ֗א הֲו֨וֹ בָעַ֧יִן עִלָּ֛ה לְהַשְׁכָּחָ֥ה לְדָנִיֵּ֖אל מִצַּ֣ד מַלְכוּתָ֑א וְכׇל־עִלָּ֨ה וּשְׁחִיתָ֜ה לָא־יָכְלִ֣ין לְהַשְׁכָּחָ֗ה כׇּל־קֳבֵל֙ דִּֽי־מְהֵימַ֣ן ה֔וּא וְכׇל־שָׁלוּ֙ וּשְׁחִיתָ֔ה לָ֥א הִשְׁתְּכַ֖חַת עֲלֽוֹהִי׃Edayin sarjayá va’ajashdarpenayá havó va’ayin ilá lehashkajá ledaniyel mitsad maljutá vejol-ilá ushejitá la-yajlín lehashkajá kol-kovel di-meheimán hu vejol-shalu ushejitá la hishtejájat alohiEntonces los ministros y los sátrapas buscaban hallar algún motivo contra Daniel en lo relativo al reino, pero ningún motivo ni falta podían hallar, por cuanto él era fiel, y ninguna negligencia ni falta fue hallada en él.
- 6אֱ֠דַ֠יִן גֻּבְרַיָּ֤א אִלֵּךְ֙ אָֽמְרִ֔ין דִּ֣י לָ֧א נְהַשְׁכַּ֛ח לְדָנִיֵּ֥אל דְּנָ֖ה כׇּל־עִלָּ֑ה לָהֵ֕ן הַשְׁכַּ֥חְנָֽא עֲל֖וֹהִי בְּדָ֥ת אֱלָהֵֽהּ׃Edayin guvrayá ilej amrín di la nehashkaj ledaniyel dená kol-ilá lahén hashkajna alohi bedat ElahehEntonces aquellos hombres dijeron: «No hallaremos motivo alguno contra este Daniel, a menos que lo hallemos contra él en la ley de su Elohim».
- 7אֱ֠דַ֠יִן סָרְכַיָּ֤א וַאֲחַשְׁדַּרְפְּנַיָּא֙ אִלֵּ֔ן הַרְגִּ֖שׁוּ עַל־מַלְכָּ֑א וְכֵן֙ אָמְרִ֣ין לֵ֔הּ דָּרְיָ֥וֶשׁ מַלְכָּ֖א לְעָלְמִ֥ין חֱיִֽי׃Edayin sarjayá va’ajashdarpenaya ilén hargishu al-malká vejen amrín leh daryávesh malká le’almín jeyíEntonces estos ministros y sátrapas se presentaron tumultuosamente ante el rey, y así le dijeron: «¡Daryávesh, oh rey, vive para siempre!
- 8אִתְיָעַ֜טוּ כֹּ֣ל׀ סָרְכֵ֣י מַלְכוּתָ֗א סִגְנַיָּ֤א וַֽאֲחַשְׁדַּרְפְּנַיָּא֙ הַדָּֽבְרַיָּ֣א וּפַחֲוָתָ֔א לְקַיָּמָ֤ה קְיָם֙ מַלְכָּ֔א וּלְתַקָּפָ֖ה אֱסָ֑ר דִּ֣י כׇל־דִּֽי־יִבְעֵ֣א בָ֠ע֠וּ מִן־כׇּל־אֱלָ֨הּ וֶֽאֱנָ֜שׁ עַד־יוֹמִ֣ין תְּלָתִ֗ין לָהֵן֙ מִנָּ֣ךְ מַלְכָּ֔א יִתְרְמֵ֕א לְגֹ֖ב אַרְיָוָתָֽא׃Itya’atu kol sarjéi maljutá signayá va’ajashdarpenaya hadavrayá ufajavatá lekayamá keyam malká uletakafá esar di jol-di-yiv’é vau min-kol-elah ve’enash ad-yomín telatín lahen minaj malká yitremé legov aryavatáTodos los ministros del reino, los prefectos y los sátrapas, los consejeros y los gobernadores, han deliberado que el rey establezca un estatuto y confirme un edicto: que todo aquel que haga petición a cualquier dios u hombre durante treinta días, salvo a ti, oh rey, sea arrojado al foso de los leones.
- 9כְּעַ֣ן מַלְכָּ֔א תְּקִ֥ים אֱסָרָ֖א וְתִרְשֻׁ֣ם כְּתָבָ֑א דִּ֣י לָ֧א לְהַשְׁנָיָ֛ה כְּדָת־מָדַ֥י וּפָרַ֖ס דִּי־לָ֥א תֶעְדֵּֽא׃Ke’án malká tekim esará vetirshum ketavá di la lehashnayá kedat-madái ufarás di-la tedéAhora, oh rey, confirma el edicto y firma el documento, para que no sea alterado, conforme a la ley de Media y Persia, que no puede ser revocada».
- 10כׇּל־קֳבֵ֖ל דְּנָ֑ה מַלְכָּא֙ דָּֽרְיָ֔וֶשׁ רְשַׁ֥ם כְּתָבָ֖א וֶאֱסָרָֽא׃Kol-kovel dená malka daryávesh resham ketavá ve’esaráEn vista de esto, el rey Daryávesh firmó el documento y el edicto.
- 11וְ֠דָנִיֵּ֠אל כְּדִ֨י יְדַ֜ע דִּֽי־רְשִׁ֤ים כְּתָבָא֙ עַ֣ל לְבַיְתֵ֔הּ וְכַוִּ֨ין פְּתִיחָ֥ן לֵהּ֙ בְּעִלִּיתֵ֔הּ נֶ֖גֶד יְרוּשְׁלֶ֑ם וְזִמְנִין֩ תְּלָתָ֨ה בְיוֹמָ֜א ה֣וּא׀ בָּרֵ֣ךְ עַל־בִּרְכ֗וֹהִי וּמְצַלֵּ֤א וּמוֹדֵא֙ קֳדָ֣ם אֱלָהֵ֔הּ כׇּל־קֳבֵל֙ דִּֽי־הֲוָ֣א עָבֵ֔ד מִן־קַדְמַ֖ת דְּנָֽה׃Vedaniyel kedí yedá di-reshim ketava al levayteh vejavín petiján leh be’iliteh néged Yerushaláyim vezimnin telatá veiomá hu barej al-birjohi umetsalé umode kodam Elaheh kol-kovel di-havá aved min-kadmat denáY Daniel, cuando supo que el documento había sido firmado, subió a su casa, y con las ventanas de su aposento alto abiertas hacia Yerushaláyim, tres veces al día se arrodillaba, y oraba y daba gracias ante su Elohim, tal como lo había hecho desde antes.
- 12אֱ֠דַ֠יִן גֻּבְרַיָּ֤א אִלֵּךְ֙ הַרְגִּ֔שׁוּ וְהַשְׁכַּ֖חוּ לְדָנִיֵּ֑אל בָּעֵ֥ה וּמִתְחַנַּ֖ן קֳדָ֥ם אֱלָהֵֽהּ׃Edayin guvrayá ilej hargishu vehashkaju ledaniyel ba’é umitjanán kodam ElahehEntonces aquellos hombres se presentaron tumultuosamente y hallaron a Daniel rogando e implorando ante su Elohim.
- 13בֵּ֠אדַ֠יִן קְרִ֨בוּ וְאָמְרִ֥ין קֳדָם־מַלְכָּא֮ עַל־אֱסָ֣ר מַלְכָּא֒ הֲלָ֧א אֱסָ֣ר רְשַׁ֗מְתָּ דִּ֣י כׇל־אֱנָ֡שׁ דִּֽי־יִבְעֵא֩ מִן־כׇּל־אֱלָ֨הּ וֶֽאֱנָ֜שׁ עַד־יוֹמִ֣ין תְּלָתִ֗ין לָהֵן֙ מִנָּ֣ךְ מַלְכָּ֔א יִתְרְמֵ֕א לְג֖וֹב אַרְיָוָתָ֑א עָנֵ֨ה מַלְכָּ֜א וְאָמַ֗ר יַצִּיבָ֧א מִלְּתָ֛א כְּדָת־מָדַ֥י וּפָרַ֖ס דִּי־לָ֥א תֶעְדֵּֽא׃Bedayin kerivu ve’amrín kodam-malka al-esar malka halá esar reshamta di jol-enash di-yiv’e min-kol-elah ve’enash ad-yomín telatín lahen minaj malká yitremé legov aryavatá ané malká ve’amar yatsivá miletá kedat-madái ufarás di-la tedéEntonces se acercaron y dijeron ante el rey acerca del edicto real: «¿No firmaste un edicto de que todo hombre que hiciera petición a cualquier dios u hombre durante treinta días, salvo a ti, oh rey, sería arrojado al foso de los leones?» Respondió el rey y dijo: «La palabra es firme, conforme a la ley de Media y Persia, que no puede ser revocada».
- 14בֵּ֠אדַ֠יִן עֲנ֣וֹ וְאָמְרִין֮ קֳדָ֣ם מַלְכָּא֒ דִּ֣י דָנִיֵּ֡אל דִּי֩ מִן־בְּנֵ֨י גָלוּתָ֜א דִּ֣י יְה֗וּד לָא־שָׂ֨ם (עליך) [עֲלָ֤ךְ] מַלְכָּא֙ טְעֵ֔ם וְעַל־אֱסָרָ֖א דִּ֣י רְשַׁ֑מְתָּ וְזִמְנִ֤ין תְּלָתָה֙ בְּיוֹמָ֔א בָּעֵ֖א בָּעוּתֵֽהּ׃Bedayin anó ve’amrin kodam malka di daniyel di min-benéi galutá di yehud la-sam alaj malka te’em ve’al-esará di reshamta vezimnín telata beiomá ba’é bautehEntonces respondieron y dijeron ante el rey: «Daniel, que es de los hijos del exilio de Yehudá, no ha tenido consideración de ti, oh rey, ni del edicto que firmaste, sino que tres veces al día hace su petición».
- 15אֱדַ֨יִן מַלְכָּ֜א כְּדִ֧י מִלְּתָ֣א שְׁמַ֗ע שַׂגִּיא֙ בְּאֵ֣שׁ עֲל֔וֹהִי וְעַ֧ל דָּנִיֵּ֛אל שָׂ֥ם בָּ֖ל לְשֵׁיזָבוּתֵ֑הּ וְעַד֙ מֶֽעָלֵ֣י שִׁמְשָׁ֔א הֲוָ֥א מִשְׁתַּדַּ֖ר לְהַצָּלוּתֵֽהּ׃Edayin malká kedí miletá shemá sagi be’esh alohi ve’al daniyel sam bal lesheizavuteh ve’ad me’aléi shimshá havá mishtadar lehatsalutehEntonces el rey, cuando oyó esta palabra, se entristeció mucho por ello, y puso su empeño en Daniel para librarlo, y hasta la puesta del sol se esforzó por rescatarlo.
- 16בֵּאדַ֙יִן֙ גֻּבְרַיָּ֣א אִלֵּ֔ךְ הַרְגִּ֖שׁוּ עַל־מַלְכָּ֑א וְאָמְרִ֣ין לְמַלְכָּ֗א דַּ֤ע מַלְכָּא֙ דִּֽי־דָת֙ לְמָדַ֣י וּפָרַ֔ס דִּֽי־כׇל־אֱסָ֥ר וּקְיָ֛ם דִּֽי־מַלְכָּ֥א יְהָקֵ֖ים לָ֥א לְהַשְׁנָיָֽה׃Bedayin guvrayá ilej hargishu al-malká ve’amrín lemalká da malka di-dat lemadái ufarás di-jol-esar ukeyam di-malká yehakeim la lehashnayáEntonces aquellos hombres se presentaron tumultuosamente ante el rey y le dijeron: «Sabe, oh rey, que es ley de Media y Persia que ningún edicto ni estatuto que el rey establezca puede ser alterado».
- 17בֵּאדַ֜יִן מַלְכָּ֣א אֲמַ֗ר וְהַיְתִיו֙ לְדָ֣נִיֵּ֔אל וּרְמ֕וֹ לְגֻבָּ֖א דִּ֣י אַרְיָוָתָ֑א עָנֵ֤ה מַלְכָּא֙ וְאָמַ֣ר לְדָנִיֵּ֔אל אֱלָהָ֗ךְ דִּ֣י (אנתה) [אַ֤נְתְּ] פָּֽלַֽח־לֵהּ֙ בִּתְדִירָ֔א ה֖וּא יְשֵׁיזְבִנָּֽךְ׃Bedayin malká amar vehaytiv ledaniyel uremó legubá di aryavatá ané malka ve’amar ledaniyel Elahaj di ante palaj-leh bitdirá hu yesheizvinajEntonces el rey dio la orden, y trajeron a Daniel y lo arrojaron al foso de los leones. El rey habló y dijo a Daniel: «Tu Elohim, a quien tú sirves continuamente, Él te librará».
- 18וְהֵיתָ֙יִת֙ אֶ֣בֶן חֲדָ֔ה וְשֻׂמַ֖ת עַל־פֻּ֣ם גֻּבָּ֑א וְחַתְמַ֨הּ מַלְכָּ֜א בְּעִזְקְתֵ֗הּ וּבְעִזְקָת֙ רַבְרְבָנ֔וֹהִי דִּ֛י לָא־תִשְׁנֵ֥א צְב֖וּ בְּדָנִיֵּֽאל׃Veheitayit even jadá vesumat al-pum gubá vejatmah malká be’izketeh uve’izkat ravrevanohi di la-tishné tsevú bedaniyelY fue traída una piedra y colocada sobre la boca del foso, y el rey la selló con su anillo y con el anillo de sus nobles, para que la decisión respecto a Daniel no fuera cambiada.
- 19אֱ֠דַ֠יִן אֲזַ֨ל מַלְכָּ֤א לְהֵֽיכְלֵהּ֙ וּבָ֣ת טְוָ֔ת וְדַחֲוָ֖ן לָא־הַנְעֵ֣ל קׇֽדָמ֑וֹהִי וְשִׁנְתֵּ֖הּ נַדַּ֥ת עֲלֽוֹהִי׃Edayin azal malká leheijleh uvat tevat vedajaván la-han’el kodamohi veshinteh nadat alohiEntonces el rey se fue a su palacio y pasó la noche en ayuno, y no fueron traídas diversiones ante él, y su sueño huyó de él.
- 20בֵּאדַ֣יִן מַלְכָּ֔א בִּשְׁפַּרְפָּרָ֖א יְק֣וּם בְּנׇגְהָ֑א וּ֨בְהִתְבְּהָלָ֔ה לְגֻבָּ֥א דִֽי־אַרְיָוָתָ֖א אֲזַֽל׃Bedayin malká bishparpará yekum benoghá uvehitbehalá legubá di-aryavatá azalEntonces el rey se levantó al alba, al despuntar la luz, y con premura fue al foso de los leones.
- 21וּכְמִקְרְבֵ֣הּ לְגֻבָּ֔א לְדָ֣נִיֵּ֔אל בְּקָ֥ל עֲצִ֖יב זְעִ֑ק עָנֵ֨ה מַלְכָּ֜א וְאָמַ֣ר לְדָנִיֵּ֗אל דָּֽנִיֵּאל֙ עֲבֵד֙ אֱלָהָ֣א חַיָּ֔א אֱלָהָ֗ךְ דִּ֣י (אנתה) [אַ֤נְתְּ] פָּֽלַֽח־לֵהּ֙ בִּתְדִירָ֔א הַיְכִ֥ל לְשֵׁיזָבוּתָ֖ךְ מִן־אַרְיָוָתָֽא׃Ujemikreveh legubá ledaniyel bekal atsiv ze’ik ané malká ve’amar ledaniyel daniyel aved Elahá jayá Elahaj di ante palaj-leh bitdirá hayjil lesheizavutaj min-aryavatáY al acercarse al foso, llamó a Daniel con voz angustiada. El rey habló y dijo a Daniel: «Daniel, siervo del Elohim viviente, tu Elohim, a quien tú sirves continuamente, ¿ha podido librarte de los leones?»
- 22אֱדַ֙יִן֙ דָּנִיֵּ֔אל עִם־מַלְכָּ֖א מַלִּ֑ל מַלְכָּ֖א לְעָלְמִ֥ין חֱיִֽי׃Edayin daniyel im-malká malil malká le’almín jeyíEntonces Daniel habló con el rey: «¡Oh rey, vive para siempre!
- 23אֱלָהִ֞י שְׁלַ֣ח מַלְאֲכֵ֗הּ וּֽסְגַ֛ר פֻּ֥ם אַרְיָוָתָ֖א וְלָ֣א חַבְּל֑וּנִי כׇּל־קֳבֵ֗ל דִּ֤י קׇֽדָמ֙וֹהִי֙ זָכוּ֙ הִשְׁתְּכַ֣חַת לִ֔י וְאַ֤ף (קדמיך) [קׇֽדָמָךְ֙] מַלְכָּ֔א חֲבוּלָ֖ה לָ֥א עַבְדֵֽת׃Elahí shelaj mal’ajeh usegar pum aryavatá velá jabeluni kol-kovel di kodamohi zaju hishtejájat li ve’af kodamaj malká javulá la avdetMi Elohim envió a su ángel y cerró la boca de los leones, y no me han hecho daño, por cuanto ante Él se halló inocencia en mí, y también ante ti, oh rey, no he cometido falta alguna».
- 24בֵּאדַ֣יִן מַלְכָּ֗א שַׂגִּיא֙ טְאֵ֣ב עֲל֔וֹהִי וּלְדָ֣נִיֵּ֔אל אֲמַ֖ר לְהַנְסָקָ֣ה מִן־גֻּבָּ֑א וְהֻסַּ֨ק דָּנִיֵּ֜אל מִן־גֻּבָּ֗א וְכׇל־חֲבָל֙ לָא־הִשְׁתְּכַ֣ח בֵּ֔הּ דִּ֖י הֵימִ֥ן בֵּאלָהֵֽהּ׃Bedayin malká sagi te’ev alohi uledaniyel amar lehansaká min-gubá vehusak daniyel min-gubá vejol-javal la-hishtejaj beh di heimín belahehEntonces el rey se alegró sobremanera por él, y ordenó que sacaran a Daniel del foso. Y fue sacado Daniel del foso, y ningún daño se halló en él, porque había confiado en su Elohim.
- 25וַאֲמַ֣ר מַלְכָּ֗א וְהַיְתִ֞יו גֻּבְרַיָּ֤א אִלֵּךְ֙ דִּֽי־אֲכַ֤לוּ קַרְצ֙וֹהִי֙ דִּ֣י דָֽנִיֵּ֔אל וּלְג֤וֹב אַרְיָוָתָא֙ רְמ֔וֹ אִנּ֖וּן בְּנֵיה֣וֹן וּנְשֵׁיה֑וֹן וְלָֽא־מְט֞וֹ לְאַרְעִ֣ית גֻּבָּ֗א עַ֠ד דִּֽי־שְׁלִ֤טֽוּ בְהוֹן֙ אַרְיָ֣וָתָ֔א וְכׇל־גַּרְמֵיה֖וֹן הַדִּֽקוּ׃Va’amar malká vehaytiv guvrayá ilej di-ajalu kartsohi di daniyel ulegov aryavata remó inún beneihón unesheihón vela-metó le’ar’it gubá ad di-shelitu vehon aryavatá vejol-garmeihón hadikuY el rey dio la orden, y trajeron a aquellos hombres que habían acusado a Daniel, y fueron arrojados al foso de los leones, ellos, sus hijos y sus mujeres; y aún no habían llegado al fondo del foso cuando los leones se apoderaron de ellos y quebraron todos sus huesos.
- 26בֵּאדַ֜יִן דָּרְיָ֣וֶשׁ מַלְכָּ֗א כְּ֠תַ֠ב לְֽכׇל־עַֽמְמַיָּ֞א אֻמַּיָּ֧א וְלִשָּׁנַיָּ֛א דִּֽי־[דָיְרִ֥ין] (דארין) בְּכׇל־אַרְעָ֖א שְׁלָמְכ֥וֹן יִשְׂגֵּֽא׃Bedayin daryávesh malká ketav lejol-amemayá umayá velishanayá di-dayrín bejol-ar’á shelamjón yisgéEntonces el rey Daryávesh escribió a todos los pueblos, naciones y lenguas que habitan en toda la tierra: «¡Que su paz sea abundante!
- 27מִן־קֳדָמַי֮ שִׂ֣ים טְעֵם֒ דִּ֣י׀ בְּכׇל־שׇׁלְטָ֣ן מַלְכוּתִ֗י לֶהֱוֺ֤ן (זאעין) [זָיְעִין֙] וְדָ֣חֲלִ֔ין מִן־קֳדָ֖ם אֱלָהֵ֣הּ דִּי־דָֽנִיֵּ֑אל דִּי־ה֣וּא׀ אֱלָהָ֣א חַיָּ֗א וְקַיָּם֙ לְעָ֣לְמִ֔ין וּמַלְכוּתֵהּ֙ דִּֽי־לָ֣א תִתְחַבַּ֔ל וְשׇׁלְטָנֵ֖הּ עַד־סוֹפָֽא׃Min-kodamai sim te’em di bejol-sholtán maljutí leheón zay’in vedajalín min-kodam Elaheh di-daniyel di-hu Elahá jayá vekayam le’almín umaljuteh di-la titjabal vesholtaneh ad-sofáDe mi parte se emite un decreto: que en todo el dominio de mi reino tiemblen y teman ante el Elohim de Daniel, pues Él es el Elohim viviente y permanece para siempre, y su reino no será destruido, y su dominio perdurará hasta el fin.
- 28מְשֵׁיזִ֣ב וּמַצִּ֔ל וְעָבֵד֙ אָתִ֣ין וְתִמְהִ֔ין בִּשְׁמַיָּ֖א וּבְאַרְעָ֑א דִּ֚י שֵׁיזִ֣ב לְדָֽנִיֵּ֔אל מִן־יַ֖ד אַרְיָוָתָֽא׃Mesheiziv umatsil ve’aved atín vetimhín bishmayá uve’ar’á di sheiziv ledaniyel min-yad aryavatáÉl libra y rescata, y hace señales y prodigios en los cielos y en la tierra, pues ha librado a Daniel de la garra de los leones».
- 29וְדָנִיֵּ֣אל דְּנָ֔ה הַצְלַ֖ח בְּמַלְכ֣וּת דָּרְיָ֑וֶשׁ וּבְמַלְכ֖וּת כּ֥וֹרֶשׁ (פרסיא) [פָּרְסָאָֽה]׃Vedaniyel dená hatslaj bemaljut daryávesh uvemaljut kóresh parsa’áY este Daniel prosperó en el reinado de Daryávesh y en el reinado de Córesh el persa.